OVB Allfinanz Slovensko a.s.

Pre Slovákov je istota viac ako zisk. Mladým ľuďom sa to môže vypomstiť

Správa OVB

Pre Slovákov je istota viac ako zisk. Mladým ľuďom sa to môže vypomstiť

Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie „riziko“? Nebezpečie, že prídete o časť svojho vkladu alebo príležitosť získať zaujímavý vynos? Väčšina Slovákov v tom má jasno – riziko sa rovná nebezpečenstvu straty. Aj preto ukladajú svoje peniaze najmä v bankách. Dnes v nich majú uložených takmer 35,5 mld. EUR, z toho na termínovaných účtoch približne 11 mld. EUR a zvyšok na bežných a sporiacich účtoch. Na tejto situácii nesú svoj diel viny aj finančné inštitúcie. „Banky síce ponúkajú garantovaný výnos a úspory sú chránené Fondom na ochranu vkladov, avšak výnos je prakticky nulový. Navyše, keďže na tento rok NBS predpokladá úroveň inflácie vo výške 1,9 %, úspory na bankovom účte reálne strácajú hodnotu. Preto by sa mal každý človek zamyslieť, či časť úspor neinvestovať do podielových fondov. Tie ponúkajú reálnu šancu zarobiť viac ako inflácia, aj keď to nie je bez rizika. A práve pri vysvetľovaní rizík dnes mnohé finančné inštitúcie zlyhávajú, a tým pripravujú najmä mladých ľudí o výnos z úspor,“ vysvetľuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Slováci vnímajú riziko príliš konzervatívne

Podľa posledných štatistík OECD majú Slováci v akciách a podielových fondoch len 8,4 % svojich finančných aktív, čo ku koncu roku 2017 bola suma 8,31 mld. eur. Pričom napríklad v Rakúsku je to až 30,4 %. Navyše, až priveľký podiel z nich tvoria investície do dlhopisových fondov, ktoré sú síce bez výrazných kolísaní avšak s nízkymi výnosmi. „Príčinou takéhoto stavu je predovšetkým nízka úroveň vedomostí Slovákov o tom, ako investovanie a podielové fondy fungujú a čo presne v nich znamená investičné riziko. Nie je to však ich chyba – štát i vzdelávací systém dlhodobo zanedbáva finančnú gramotnosť obyvateľstva. Navyše finančné inštitúcie skúmajú rizikový profil veľmi schematicky. A tak sa nie je čo čudovať, že len máloktorý Slovák má správny postoj k investičnému riziku,vysvetľuje Búlik.

Ako vyzerá posudzovanie a vysvetľovanie rizika dnes? Proces zisťovania investičného rizikového profilu klientov vo finančných inštitúciách často pozostáva len z vyplnenia dotazníka. A to bez toho, aby klientovi predtým vysvetlili základné princípy fungovania podielových fondov a finančných trhov. V dotazníkoch sa navyše vyskytujú otázky typu „Čo si predstavujete pod termínom investičné riziko?“. V možných odpovediach klient pritom vidí slová ako „strata“, „prerobiť“ či „pokles“. Je prirodzené, že človek so slabou finančnou gramotnosťou v oblasti investovania riziko jednoznačne odmietne. Výsledkom schematicky riešeného dotazníka je zaradenie človeka do kategórie konzervatívny investor. Na základe nej mu finančná inštitúcia odporučí dlhopisové, maximálne zmiešané fondy, a tým pripraví človeka o možné výnosy na dlhé roky.

Bežný človek sa logicky pýta, čo je zlé na tom, ak si chce sporiť bez rizika, že príde o peniaze? Odpoveď je jednoznačná: konzervatívne investície nemusia svojim nízkym výnosom naplniť ciele. „Ešte predtým, ako s klientom vypĺňam investičný dotazník, mu vysvetľujem, že riziko kolísania trhov je prirodzené. Je to vlastnosť trhov, s ktorou treba nielen počítať, ale ju možno aj využiť vo svoj prospech. Stačí ju zohľadniť v dĺžke investičného horizontu a pripraviť sa na to, že počas poklesu treba zachovať chladnú hlavu a investíciu určite nevyberať. Ak ide o pravidelné investovanie, mal by v tej chvíli dokonca zvýšiť svoj vklad, aby na budúcom raste trhov zarobil viac,radí Marián Búlik.

Z  praxe vyplýva, že vzdelanejší ľudia dokážu riziko znášať lepšie. Predovšetkým tí, ktorí majú aspoň základné finančné vzdelanie. Jednou z možností, ako ľudom priblížiť tému investovania je dať im možnosť vyskúšať si ho formou hry. Napríklad OVB Allfinanz Slovensko pripravila slovenskú mutáciu úspešnej zahraničnej hry Finančná sloboda, ktorá umožňuje vyskúšať si investovanie počas fiktívnych 30 rokov života. „Viac ako tisícka ľudí, ktorá hru už absolvovala, ocenila predovšetkým získané skúsenosti, na základe ktorých prehodnotili svoj pôvodne konzervatívny postoj k investíciám. Zistili, že prílišná opatrnosť sa im môže vypomstiť a že kvôli nízkym výnosom z investícií nedosiahnu svoje finančné ciele. V druhom kole hry preto už výrazne viac investovali aj do akciových fondov,vysvetľuje Marián Búlik. Súbežne je však kľúčové vytvárať si krátkodobú a strednodobú rezervu a najmä poistiť sa voči vážnym životným situáciám ako napríklad závažné choroby či trvalá invalidita. „Pretože práve pri tejto kombinácii môže človek podstúpiť s časťou svojich úspor aj vyššie riziko so šancou dosiahnuť lepšie zhodnotenie.“

Keď konzervatívne investovanie nedokáže naplniť cieľ

Porovnajme si výsledok sporenia 18-ročného študenta, ktorý si chce do veku 33 rokov nasporiť približne 13 000 eur na vlastné bývanie ako doplnok bankového úveru. Mesačne si plánuje odložiť 50 eur po dobu 15 rokov. „Ak bude peniaze držať na vkladnej knižke alebo v konzervatívnych dlhopisových či zmiešaných fondoch, nedokáže splniť svoj cieľ. To znamená, že nebude mať dostatok vlastných peňazí na dofinancovanie hypotéky na byt. Tým pádom bude musieť siahnuť po drahšom, spotrebnom úvere, čo ho bude stáť viac. Pritom jeho cieľ by pokryl zisk z investície v akciovom fonde, kde zarobí až o približne 5400 eur viac ako na vkladnej knižke, vysvetľuje Marián Búlik z OVB.

Rozdiel medzi príliš konzervatívnou investíciou a investovaním do akciového podielového fondu sa najlepšie ukazuje na dlhšom období. „Ak si 35-ročný muž sporí 30 rokov na dôchodok mesačne sumu 50 eur, sú rozdiely zásadné. Zisk v akciovom fonde je v tomto prípade až o takmer 36 700 eur vyšší ako zisk zo sporenia v dlhopisovom fonde. Takáto suma by mu na dôchodku už chýbala príliš citeľne.“   

 

Využite investičné mechanizmy vo svoj prospech

V súčasnosti viaceré finančné produkty na trhu ponúkajú atraktívny mechanizmus, ktorý zabezpečuje, že pred plánovaným výberom sa všetky zainvestované peniaze automaticky postupne preklápajú do bezpečnejších aktív. Teda - na začiatku investovania peniaze putujú do rizikovejších aktív, avšak v momente výberu sú už všetky uložené konzervatívne a je tak minimalizované riziko straty. Tento princíp je povinne aplikovaný napríklad v druhom pilieri. Nájdeme ho už aj v tzv. treťom pilieri, čiže v doplnkovom dôchodkovom sporení. Avšak stále len v jednej z DDS-iek. V tých ostatných, ako aj v investičných sporiacich programoch, ktoré ho neponúkajú je takéto „skonzervatívňovanie“ možné robiť len manuálne. Takýto systém tak ponúka aj investorom, ktorí odmietajú riziko, aby aspoň v prvých rokoch svojej investície nakupovali akciové aktíva a pritom mali na konci investície zabezpečené, že o svoje vklady ani zisky neprídu.

 

6 rád, ako správne pristupovať k investičnému riziku

1.      Investujte len takú časť svojho majetku, ktorú si môžete dovoliť vystaviť trhovému riziku

2.      Dodržte časový horizont investície

3.      Jednorazovú investíciu rozložte v čase – investujte ju v niekoľkých krokoch. Minimalizujete tak možnosť, že zainvestujete všetko v nesprávnu dobu

4.      Očakávajte výkyvy trhov – ľahšie ich emocionálne zvládnete, keď nastanú

5.      Využite kolísanie trhov vo svojej prospech  V prípade poklesu trhov nevyberajte, ale pokračujte v pravidelných vkladoch. Ideálne, ak ich dokonca navýšite

6.      Ak je to možné, využite systém skonzervatívňovania vašej investície

 
A cookie is a small text file which is copied onto your hard disk by a website. Cookies do not cause any damage to your computer and do not contain any viruses. The cookies from our websites do not gather any personal data about you. You can disable the use of cookies at any time via the settings in your browser. As a rule, cookies are only used on our websites for the length of your session for the purpose of anonymous, statistical assessments and for improving user-friendliness.