Rizík podnikania je čoraz viac: K živlom a zlyhaniu technológie sa pridali kybernetické riziká a dátové škody

Najviditeľnejšie škody na majetku podnikateľov spôsobujú - podobne ako v prípade fyzických osôb - prírodné živly. V skutočnosti sú však najvyššími rizikami tie prevádzkové, ktoré vedú k stratám odberateľov a dokážu ohroziť podstatu firiem. Ktoré základné riziká by mal mať ošetrené každý podnikateľ a ako riešiť špecifické problémy niektorých sektorov, radí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

 
 

Rizík podnikania je čoraz viac: K živlom a zlyhaniu technológie sa pridali kybernetické riziká a dátové škody

Prerušenie prevádzky je najväčším rizikom – príčiny môžu byť rôzne

Poisťovacia skupina Allianz vydáva už osem rokov globálny prieskum Allianz Risk Barometer, v ktorom sa risk manažérov vo vyše 40 krajinách sveta pýta na najvýznamnejšie podnikateľské riziká. Výsledok je posledných sedem rokov identický: najväčším rizikom je prerušenie prevádzky, a tým ohrozenie biznis pozície podnikateľa na trhu.

Dôvody, vedúce k ohrozeniu schopnosti dodávať zazmluvnené výkony svojim odberateľom, môžu byť rôznorodé. Výrobný sektor na Slovensku sa stále najviac obáva fyzických škôd. Tie najväčšie spôsobujú podľa poistného sektora ešte stále požiare a explózie. »Požiare a explózie sú najväčšími strašiakmi najmä veľkých výrobných závodov. V najhorších prípadoch sa môžu škody ľahko vyšplhať na desiatky miliónov eur. Živelné riziká a riziká vyplývajúce z technológie sú pri výrobných prevádzkach úplným základom, ktoré by spoločnosti mali mať poistne kryté,« hovorí Marián Búlik z OVB. Pri nevýrobných spoločnostiach platí to isté, no zo živelných rizík sú popri požiari najväčšou hrozbou škody spôsobené vodou. A to najmä na firemných dátach, ktoré pre nevýrobné firmy predstavujú najcennejší majetok.

Prírodné živly sú čoraz extrémnejšie, výška škôd jednoznačne rastie

Škody spôsobené prírodnými živlami podľa štatistík na Slovensku jednoznačne rastú. Poisťovňa Generali napríklad minulý rok reportovala 3,5-násobný nárast poistných udalostí spôsobených víchricami, v prípade rodinných domov bol rast dokonca 5-násobný. Posledná veterná smršť z marca tohto roka spôsobila zase stovky poistných udalostí, z čoho sa štvrtina vyskytla na majetku firiem. 

V celosvetových prieskumoch sa v minulom roku prvýkrát do rebríčka najväčších podnikateľských rizík dostali nevyspytateľné vrtochy počasia spôsobené zmenami klímy. Na Slovensku sa prírodné živly v dôsledku klimatických zmien takisto stávajú čoraz extrémnejšími. Len medzi rokmi 2017 a 2018 narástol počet vydaných povodňových výstrah SHMÚ6 %. Pritom počet najhorších výstrah 3. stupňa narástol dvojnásobne. Nárast zaznamenali aj prívalové povodne, ktoré dokážu spôsobiť najvyššie škody.

»Jednoznačne štatisticky najvyššie škody spôsobujú požiare, primárne v dôsledku zlyhania technológie alebo elektrického skratu. Z prírodných živlov sú zase najrizikovejšie škody spôsobené vodou. Oba spomenuté živly by rozhodne nemali chýbať v základnom poistnom balíku každej firmy bez ohľadu na to, či je z výrobného alebo nevýrobného sektora,« radí Marián Búlik.

Kybernetické riziká sú najnovším strašiakom

Prerušenie prevádzky vo firmách môžu spôsobiť nielen živly, ale v stále väčšej miere aj kybernetické riziká, ktoré môžu vyradiť IT systémy firiem. Podľa spoločnosti Cyence, ktoré sa zaoberá modelovaním rizikových scenárov, môže priemerná škoda viac ako 12-hodinového výpadku online dostupnosti služieb dosiahnuť pri firmách  z finančného sektora, zdravotníctva  a retailu v priemere 700 miliónov dolárov. Rozsah rizík je pritom dnes obrovský – od dostupnosti online služieb, cez stabilitu siete, až po únik dát. »Spoločnostiam v dôsledku kybernetických rizík nehrozí len finančná škoda z nedodaných služieb, ale takisto strata dôvery a trvalé poškodenie reputácie. To je typický príklad firiem, ktoré prišli o citlivé dáta svojich klientov. Súčasťou ošetrenia rizík je nielen poistná ochrana, ale takisto prevencia v podobe bezpečnostného auditu a odstránenia zistených nedostatkov v zabezpečení dát,« hovorí M. Búlik.

Zodpovednosť za škodu je podstatná pri B2C firmách

Špecifické sektory si zase vyžadujú osobitné druhy poistení, ktoré nie sú súčasťou poistných balíkov, ale dojednávajú sa individuálne. Reč je napríklad o náhrade škody spôsobenej chybným kozmetickým či chirurgickým zákrokom pri poskytovateľoch skrášľovacích operácií alebo o poistení kontaminácie liekov v zdravotníckych zariadeniach. »Spoločným rizikom, na ktoré by nemal zabudnúť žiadny podnikateľ, ktorý je v kontakte s koncovými zákazníkmi, je zodpovednosť za spôsobenú škodu. A to vrátane vlastných zamestnancov,« radí Marián Búlik.

»Ak to zhrniem, základ je pre každého podnikateľa identický s poistením fyzických osôb. Teda zameraný na ochranu pred prírodnými živlami, čiže vodou a požiarom, ako aj požiarom v dôsledku zlyhania technológie či zariadenia budov. Firmy si však na rozdiel od bežných ľudí potrebujú pokryť aj široký rozsah rizík, vedúcich k prerušeniu prevádzky a vôbec najvyšším podnikateľským škodám. A zabúdať nemožno ani na novodobé technologické riziká. To je kombinácia, ktorú by mal podnikateľ riešiť so svojím finančným sprostredkovateľom.«

späť   Zdieľať na Facebooku    Zdieľať na Twitteri
 

Táto webová stránka používa cookies

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie dojmu našich návštevníkov. Niektoré z týchto súborov cookie sú z technického hľadiska nevyhnutné na zabezpečenie určitých funkcií webovej stránky. Pokračovaním v navigácii na tejto webovej stránke súhlasíte s naším používaním súborov cookie.  viac

Okrem toho používame niektoré súbory cookie, ktoré slúžia na získanie informácií o správaní používateľov na tejto webovej stránke a na základe týchto informácií neustále zlepšujú našu webovú stránku.