© financna gramotnost

Vo finančnej gramotnosti si veríme viac, ako ukazujú naše reálne znalosti

Finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje len mierne. Prieskum zároveň ukázal, že Slováci sa snažia sporiť svojim deťom, avšak výrazne menej sporia na vlastný dôchodok. Zároveň sa potvrdil trend posledných rokov a väčšia ochota k sporeniu.

Vo finančnej gramotnosti si veríme viac, ako ukazujú naše reálne znalosti

V indexe finančnej gramotnosti dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 zo 100 bodov. Ukázali to výsledky merania, ktoré pripravilo OVB s prieskumnou agentúrou 2Muse v polovici augusta 2020. Opäť sa potvrdilo, že Slováci si tradične v otázke financií veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti. Až 9 z 10 totiž o sebe vyhlásili, že financiám skutočne rozumejú.

Na znalosti nemá vplyv status, dôležité je vzdelanie 

Zaujímavosťou je minimálny, iba päťbodový rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa považujú za gramotných a tými, ktorí priznávajú, že financiám nerozumejú (62,6  vs. 57,6). Prieskum ukázal, že na finančnú gramotnosť nemá žiadny vplyv ekonomický status, naopak, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla. Slováci z miest nad 100-tisíc obyvateľov boli oproti zvyšku krajiny úspešnejší o 7 bodov, rozdiel medzi ľuďmi so stredoškolským vzdelaním bez maturity a absolventmi vysokej školy predstavoval 13 bodov. Muži pri rovnakom vzdelaní, veku a veľkosti sídla dosiahli v priemere o 5 bodov viac ako ženy.

„Finančnej gramotnosti sa v OVB cielene venujeme už desať rokov cez vzdelávanie mladých ľudí v programoch Moja família a Finančná sloboda. A zároveň sa snažíme už 27 rokov zlepšovať vedomosti o financiách aj medzi našimi klientmi. Z našich skúseností jasne vyplýva, že finančná gramotnosť Slovákov sa postupne zlepšuje,“ hovorí Ivica Chačaturianová, riaditeľka odboru vzdelávania, OVB Allfinanz Slovensko. 

Slováci zodpovedne sporia svojim deťom typicky 25 € mesačne

Zodpovednejší prístup Slovákov dokladuje kontrola výdavkov a sporenie. Podľa prieskumu 70 percent Slovákov sleduje svoje výdavky pravidelne aspoň raz za mesiac. Rovnaké percento opýtaných svoje výdavky plánuje. Vyše dve tretiny rodičov pravidelne svojmu dieťaťu sporí typicky sumu 25 eur mesačne. Zaujímavosťou je, že finančne najmenej gramotní rodičia odkladajú deťom rovnakú sumu ako tí najvzdelanejší.

Len každý štvrtý Slovák si sporí na dôchodok, z toho len polovica pravidelne 

Výrazne horšie Slováci dopadli v sporení na dôchodok. Podľa prieskumu sa iba 4 z 10 zamýšľajú nad takýmto sporením, avšak len približne štvrtina (28 %) má aj plán sporenia na dôchodok. Z ľudí, ktorí si nastavili plán sporenia, dokáže len polovica (56 %) tento plán aj pravidelne dodržiavať. 

„Aj keď miera úspor v posledných rokoch stúpa, stále máme čo zlepšovať. Je dôležité vypestovať si „sporiaci návyk“ a vnímať ho pozitívne. Je to niečo, čo robíme pre svoju budúcnosť, alebo pre budúcnosť svojich detí. Len malá časť ľudí je natoľko disciplinovaná, že si sporí pravidelne každý mesiac. Kultúra „míňania“ je silno promovaná cez rôzne ponuky a akcie a ľudia nakupujú veci, ktoré reálne vôbec nepotrebujú. To ich odkláňa od dlhodobých cieľov, ktoré sú pre zachovanie ich optimálnej životnej úrovne ďaleko dôležitejšie,“ analyzuje prístup k sporeniu Marta Kľocová, riaditeľka marketingu a CRM OVB Allfinanz Slovensko.

Nestačí mať rezervu, treba si ju aj odložiť na osobitný účet

Ľudia v prieskume priznali, že im po zaplatení výdavkov zostane mesačne typicky 200 eur, z nich si však dokážu reálne odložiť len polovicu (100 eur). Z tejto sumy len malá časť plynie do sporenia na dôchodok. Pritom pri otázke, akú sumu by potrebovali nasporiť na udržanie súčasnej životnej úrovne aj na dôchodku, Slováci v priemere uviedli čiastku 81 000 eur.

Z prieskumu jasne vyplynulo, že veľká časť Slovákov nemá reálnu predstavu o tom, akú sumu bude potrebovať na prilepšenie v dôchodku. Napríklad ľudia s najnižšou úrovňou gramotnosti by sa uspokojili s úsporami len 11 500 eur. Pri priemernom počte 22 rokov na dôchodku, ktoré odhaduje rozpočtová rada, by človek s týmito úsporami získal len 43 eur mesačne v dnešných cenách. To je žalostne málo.

„Spoliehať sa na to, že dôchodky budú do budúcna rásť, znamená zatvárať oči pred realitou. Určite odporúčame začať s tvorbou vlastných dôchodkových úspor čo najskôr, aj s nižšími sumami, ale hlavne pravidelne a disciplinovane. V prípade príprav na dôchodok sa neoplatí hľadať skratky, či spoliehať sa na iných,“ dodáva Marta Kľocová.

Najviac dôverujeme rodine, bankárom a sprostredkovateľom

Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %).  V dôvere k informáciám, ktoré získajú z týchto zdrojov, v zásade nie je rozdiel: 77 % dôveruje rodine a priateľom a 69 % finančnému poradcovi. Vo všeobecnosti Slováci v otázke financií rovnako dôverujú pracovníkom bánk, finančným sprostredkovateľom a rodine. Úroveň dôvery sa pohybuje medzi 70 a 80 percentami. Naopak, najmenej dôverujeme informáciám z vyhľadávania na internete (57 %) a televíznej reklame (24 %).

„Prieskum nepotvrdil, že by miera dôvery k rôznym informačným zdrojom súvisela s úrovňou finančnej gramotnosti,“ hovorí Marta Kľocová. 

Zaujímavosťou je, že prieskum rovnako nepotvrdil zásadný rozdiel v gramotnosti medzi ľuďmi, ktorí riešia exekúciu a tými, ktorí exekúcii zatiaľ nečelili. Vyše desatina ľudí  v prieskume, ktorí čelia exekúcii, dosiahlo priemernú hodnotu indexu 55 bodov, zatiaľ čo ľudia bez exekúcie 63 bodov. 
 

späť   Zdieľať na Facebooku    Zdieľať na Twitteri

Táto webová stránka používa cookies

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie dojmu našich návštevníkov. Niektoré z týchto súborov cookie sú z technického hľadiska nevyhnutné na zabezpečenie určitých funkcií webovej stránky. Pokračovaním v navigácii na tejto webovej stránke súhlasíte s naším používaním súborov cookie. viac

Cookies boli deaktivované, všetky už vytvorené cookies boli odstránené.