Pandémia zmenila postoj Slovákov k životnému poisteniu

Kríza máva na Slovákov pozitívne dopady: sme opatrnejší a finančne sa chránime

Rok 2017 bol v modernej histórii Slovenska skutočne prelomový a výnimočný: predpísané poistné aj objem vkladov obyvateľstva narástol medziročne o 8, resp. 8,5 percenta ¹⁾. Bolo to prvýkrát, čo sa rýchly rast platov a životnej úrovne preniesol súčasne do vkladov aj poistnej ochrany života a zdravia. Ďalšie dva roky podobný výsledok nepriniesli, keďže sa rast predpísaného poistného spomalil, pričom vklady ďalej rýchlo rástli. Opatrnosť, ktorú priniesla finančná kríza v rokoch 2009-2011 sa po šiestich rokoch definitívne vytratila.Slováci nadobudli pocit, že im „definitívne nehrozí žiadna kríza“ a prestali riešiť životné poistenie. A to až tak, že opäť po dlhých rokoch predpis neživotného poistenia v domácich poisťovniach predbehol životné poistenie (2019).

V roku 2020 prišla opäť po rokoch ďalšia kríza. V porovnaní s tou finančnou spred desaťročia priniesla so sebou síce menší dopad na rast nezamestnanosti, avšak jeden následok bol oveľa hrozivejší: Slováci zistili, že každého bez ohľadu na blahobyt a kondíciu môže COVID-19 pripútať na lôžko, zanechať dlhodobé následky či dokonca priniesť smrť. Efekt tohto „budíčka“ bol zásadný. Stačilo úvodných niekoľko týždňov pandémie a záujem o životné poistenie narástol. Ľudia sa zrazu chceli s finančnými sprostredkovateľmi rozprávať o nastavení životného poistenia a pýtali sa, či majú existujúce poistenie dobre nastavené. „V praxi sme jednoznačne videli, že pandémie koronavírusu zapôsobila ako budíček. Ľudia si uvedomili, že dlhodobý výpadok z práce kvôli chorobe a vážne následky ich môžu postihnúť kedykoľvek a bez poistenia sa nedokážu finančne chrániť,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Paradoxne predbežné čísla za rok 2020 tento trend nepotvrdzujú. Medziročne kleslo predpísané ročné poistné v životnom poistení o 4,35 % ¹⁾.  Na porovnanie, poklesu sa nevyhlo ani neživotné poistenie, avšak len v malej miere (-0,26 %). Dôvod? „Skúsenosti ukazujú, že jedným z pravdepodobných dôvodov bol konkurenčný boj a z neho vyplývajúce mierne zníženie ceny poistení. K tomu sa pridalo využitie maximálnych zliav a z toho plynúce ponuka nižšej ceny zo strany finančných sprostredkovateľov, ktorí takto často postupujú v snahe motivovať klienta na prerobenie existujúcej zmluvy,“ vysvetľuje Marián Búlik.

O poistenie sa treba zaujímať

Slováci všeobecne pri poistných zmluvách neradi pristupujú k ich revízii. Je za tým sčasti nezáujem – mnoho ľudí sa uspokojí so samotným pocitom, že má uzavretú zmluvu – a sčasti obava, že by mohli uzavrieť nevýhodnejšiu zmluvu ako doteraz. „Táto obava je úplne zbytočná. Požiadavky na poistnú ochranu sa v priebehu rokov menia. Mnohé poisťovne existujúcim klientom ponúkajú rovnaké výhody ako tým, ktorí si životné poistenie uzatvoria v dnešnej dobe. Mnohé „vylepšenia“ poskytujú automaticky a zdarma formou verejného prísľubu. Staré poistenie si môžu klienti zvýhodnene zaktualizovať na najnovšie poistenie. Dôležité je však naozaj sa zaujímať o stav svojej poistnej zmluvy. Ak si ľudia kúpia nové auto, povinnú servisnú kontrolu minimálne jedenkrát ročne berú ako absolútnu samozrejmosť. A pritom ide „len“ o auto. Ak by sme takýto zodpovedný prístup zvolili aj pri „servisovaní“ svojho životného postenia, určite by bolo pri vážnych poistných udalostiach menej rozčarovaných a sklamaných Slovákov,“ hovorí Marta Kľocová, riaditeľka odboru marketingu a CRM v OVB Allfinanz Slovensko.

Najväčšie nedostatky: chýbajúca indexácia a revízie zmluvy

Len malá časť klientov na Slovensku má v životnom poistení povolenú tzv. indexáciu, ktorá automaticky každý rok upravuje parametre zmluvy podľa inflácie. Bez indexácie, ktorá automaticky zachováva pôvodnú hodnotu poistnej sumy, reálna poistná ochrana neustále klesá. Jedinou možnosťou tak ostáva pravidelné prehodnotenie nastavenia zmluvy. Takáto revízia okrem toho umožňuje, aby zmluva reflektovala realitu (napríklad zmenený rodinný stav), obsiahla nové riziká a aj nový prístup k upisovaniu rizík a ich likvidácie. Inak povedané, odborníci odporúčajú, aby sa finančný sprostredkovateľ pozrel na životné poistenie aspoň raz ročne (resp. pri zmene životných pomerov) a prehodnotil jeho nastavenie.

Ďalším problémom Slovákov je snaha ušetriť.

„Po dôkladnom posúdení mnohých faktorov a finančnej situácie odporúčame prioritne si poistiť také životné situácie, ktoré by klient nedokázal finančne zvládnuť z existujúcich zdrojov a mohli by mať extrémny dopad na rodinné financie a schopnosť ďalej viesť dôstojný život.  Časť klientov si v snahe ušetriť vyberá menej rizík, ako by reálne potrebovali mať zabezpečených. Toto je však typický prípad „šetrenia na nesprávnom mieste“. Ak je optimálna poistná ochrana a k tomu prislúchajúce poistné nezlučiteľné s finančnými možnosťami klienta, je potrebné sa s finančným sprostredkovateľom poradiť o tom, kde a ako robiť kompromisy,“ dodáva M. Kľocová.

Tretím nedostatkom prístupu je podceňovanie invalidity ako rizika.

Pritom počet invalidít je na Slovensku dlhodobo vysoký: v auguste 2018 dosiahol 238-tisíc, aktuálne je ich vyše 232-tisíc. ²⁾ Medzi tri najčastejšie príčiny čiastočnej invalidity patria choroby pohybového aparátu (33 %), duševné choroby (16 %) a choroby obehovej sústavy (9 %).

Záujem o životné poistenie rastie. Slovensko dobehlo susedné štáty, poistné je však stále nízke

Aj keď ešte nie sú dostupné medzinárodné dáta za rok 2020, z údajov predchádzajúcich rokov vieme urobiť porovnanie Slovenska a ďalších štátov v životnom poistení. Slovensko bolo dlho v porovnaní so susedmi z V4 v životnom poistení v pozícii „menšieho brata“, to však už neplatí.

Predpísané poistné v Maďarsku a Čechách je približne 1,5-násobné, v Poľsku a Rakúsku približne 5-násobné. Toto porovnanie však „kríva na obe nohy“, keďže nezohľadňuje veľkosť trhu. Ak porovnávame predpis v % HDP, je na tom  Slovensko s 1 % porovnateľne s Maďarskom (1,1 %), nasledované Poľskom (0,9 %) a Českom (0,7 %). V tomto porovnaní sa náskok Rakúska z predchádzajúcej štatistiky scvrkol z 500 na 40 %. Dôvod na radosť je však predčasný: priemerný predpis v EÚ je až 4,4 %.³⁾

Ešte priaznivejšie vychádza štatistika ročného predpisu na hlavu ³⁾, v ktorom sme na tom jasne lepšie ako naši susedia z V4 (2019: Slovensko 170 €, Maďarsko 159 €, Česko 147 eur, Poľsko 130 €) a pred nami  - aj keď s obrovským odstupom - je len Rakúsko (618 €).

Znamená to, že máme dôvod na spokojnosť? „Sme na dobrej ceste, avšak ešte ďaleko od cieľa. 170-eurové ročné poistné na obyvateľa je stále nízke. Problémom je, že ešte stále je mnoho ľudí bez poistnej zmluvy. Zároveň mnoho ľudí má životné poistenie nastavené nedostatočne. Zvlášť alarmujúci je tento stav pri dospelých živiteľoch rodín. Ich poistná ochrana by mala pokrývať všetky hlavné poistné riziká s dostatočnou poistnou sumou, aby boli spolu s rodinami skutočne chránení. To predstavuje mesačné poistné cez 60 eur. Pri mladých ľuďoch bez rodiny stačí pokryť smrť s výrazne nižšou poistnou sumou, čo bežne znamená polovicu z tejto sumy,“ hovorí Silvia Miklová, riaditeľka odboru produktmanažmentu v OVB Allfinanz Slovensko. 

Každopádne, signály z trhu ukazujú, že rok 2021 by mohol priniesť silnejší dopyt po životnom poistení a (pravdepodobne) aj rast poistných súm.

Modelové príklady s ideálnym nastavením životného poistenia:

25 mladý človek, bez manželky, hypotéky a bez deti. Je administratívny pracovník, športuje len rekreačne. Ma nasporenú rezervu. 

Riziká a poistné sumy:

Smrť - 300 eur (len minimálna povinná suma)

Trvale následky úrazu - poistná suma 25 000 s 700 % progresiou

Kritické choroby - 15 000 eur

Invalidita (s plnením od 40 %, s klesajúcou poistnou sumou) - 75 000 eur

Mesačné poistné: 30,80 eur

40 ročný, s manželkou, deťmi a hypotékou. Má už nejaké rezervy. Je administratívny pracovník, športuje len rekreačne

Riziká a poistné sumy:

Smrť - 35 000 eur 

Smrť následkom úrazu - 50 000 eur

Trvale následky úrazu - 30 000 eur s 700 % progresiou