OVB Lifestyle: Deti budúcnosti – ako im pomôcť úspešne rásť?
|
Verte deťom, že život zvládnu
Byť dieťaťom nie je v súčasnosti vôbec jednoduché. Z každej strany sa valí množstvo informácií a lákadiel. Na rozdiel od starších generácií sú dnešné deti oveľa viac zahltené podnetmi. Nielen škola a rodičia hovoria deťom, čo majú robiť, informácie sa na nich hrnú aj z internetu a sociálnych sietí. Niet divu, že sa v tom často strácajú. Zhoršuje sa duševná pohoda detí a klesá aj úroveň vedomostí (PISA testy 2022).
Jedným z pilierov, ktoré môžu deti motivovať veriť si a učiť sa, je podľa prieskumov aj psychológov dôvera a opora zo strany dospelých, hlavne rodičov.
Rodina je aj podľa Pohodomera (prieskum duševnej pohody pre školy) na prvej priečke v zdrojoch psychickej odolnosti detí. Dobrá správa je, že deti sa podľa merania pomerne často spoliehajú na rodičov (resp. dospelých, s ktorými žijú) a podľa nich sa rodičia aj dostatočne zaujímajú o to, čo robia v škole, veria v ich úspech a chcú, aby zo seba vydali to najlepšie.
Pohodomer poukázal na rezervy
Deti by uvítali väčšiu schopnosť dospelých počúvať ich,dávať im priestor ovplyvňovať veci a podieľať sa na rozhodnutiach. Ak deťom takéto vypočutie a dôvera chýba, oveľa častejšie potom riešia problémy samy alebo sa obracajú na iné zdroje, napríklad kamarátov či internet. To však môže byť aj zdrojom negatívnych skúseností a zlých rozhodnutí, ktorých sa rodičia tak obávajú.
Ako dosiahnuť to, aby si deti a rodičia vzájomne viac verili?
V ďalšej časti nájdete niekoľko inšpirácií z Montessori pedagogiky a tipy od psychologičky, ktoré vám pomôžu upevniť vieru v to, že deti život zvládnu.
Umožnite deťom nachádzať vlastné riešenia
„Pomôž mi, aby som to dokázal sám,“ je dobre známy citát talianskej lekárky a predstaviteľky reformnej pedagogiky Márie Montessori. Hlavnou myšlienkou tejto inšpiratívnej ženy bolo, že ak dokážeme výchovou formovať sebavedomé, slobodne uvažujúce a tvorivé deti, vyrastú z nich sebavedomí, slobodne uvažujúci a tvoriví dospelí.
Ako sa vieme jej prístupom inšpirovať aj v domácich podmienkach? Tu je niekoľko praktických tipov:
Učte sa spolu hrou
Učiť deti počítať či deliť môžete napríklad aj pri krájaní mrkvy, pizze či triedení ponožiek. Pomôcť si môžete aj s múkou, do ktorej viete kresliť matematické obrazce. To deťom pomôže spojiť si pojem s realitou a ľahšie si to zapamätajú.
Doprajte deťom čas
Vaša trpezlivosť povzbudí deti nachádzať vlastné riešenia. Na otázku: „Kde je moja hračka?“ môžete synovi odpovedať otázkou: „Kde si naposledy videl svoju hračku?“ Môžete ho tiež povzbudiť skúsiť riešiť niečo iným spôsobom namiesto toho, aby ste to urobili za neho.
Podporte zvedavosť
Nie vždy je jednoduché odpovedať na množstvo detských otázok, hlavne ak sme unavení z práce. Ak však odoláte pokušeniu odpovedať jedným slovom, vráti sa vám v to v podobe detí, pre ktoré bude svet zaujímavý aj v dospelosti.
Buďte všímaví
Sledujte, čo vaše dieťa prirodzené baví, čo ho zaujíma alebo v čom sa mu darí. Namiesto vnucovania novej aktivity mu radšej ponúknite to, čo jeho záujem a schopnosti len rozšíri. Pokreslila dcéra knihu? Kúpte jej viac farbičiek a ponúknite iné miesto na rozvoj jej kreativity.
Rozvíjajte samostatnosť
Zapájajte deti prirodzene do života od útleho veku. Podobne ako my dospelí aj deti chcú byť súčasťou rodiny, cítiť svoju hodnotu a robiť to, čo im dáva zmysel. Každodenné domáce práce aj pomoc ostatným sú skvelou príležitosťou. Nie preto, že musia, ale preto, že ich to uspokojuje a podporuje ich túžbu zvládať viac. Vďaka samostatnosti sa učia prevziať zodpovednosť za seba, ostatných a za svoje prostredie.
Čo viac deti budúcnosti potrebujú?
Pomôžte deťom ľahšie zvládať stres
Možno to poznáte: dieťa sa poctivo pripravuje a všetko ovláda, no hneď ako predstúpi pred učiteľa, má napísať test alebo má hovoriť pred celou triedou, zrazu nevie nič. Čo s tým môžete urobiť vy ako rodičia? Ako pomôcť deťom so stresom?
Na naše otázky odpovedala psychologička a psychoterapeutka Jana Vyskočil Račková z OZ Landan, ktorá sa venuje detským aj dospelým klientom s traumou a aj po akútnej stresovej udalosti.
Ako môžeme deťom pomôcť?
„Je potrebné s deťmi hovoriť o tom, že stres je bežnou súčasťou života, je prirodzený a dokonca aj nápomocný. Pomáha totiž telu pripraviť sa na výkon a prekonať aj náročné situácie. Ak o strese vieme, ľahšie ho dokážeme zvládnuť a tak redukovať vedľajšie účinky stresu.
Po stresovom výkone je dobré nahromadenú energiu dostať z tela von, napríklad uvoľňujúcim športom, resp. fyzickou aktivitou bez adrenalínu, akou môže byť aj ľahký beh či prechádzka na čerstvom vzduchu. Následne je dobré poskytnúť telu relax. Môže to byť teplý kúpeľ, sprcha, čítanie a akákoľvek pokojná aktivita. To umožní všetkým častiam nervovej sústavy zostať aktívne a striedanie parasympatika (upokojujúci systém v tele) so sympatikom, ktorý nás naopak aktivuje. Striedanie je prirodzené a zdravé.“
Čo robiť v strese? Existuje nejaká univerzálna rada?
„Z praxe je zrejmé, že každému vyhovuje niečo iné – niekto sa potrebuje „uzemniť“, niekomu pomáha predýchanie a inému zase vizualizácia. Je dobré, ak vieme, čo nám pomáha, skôr ako sa do náročnej situácie dostaneme. Preto odporúčam s deťmi o strese a spôsoboch jeho prekonávania hovoriť otvorene a ako o bežnej súčasti života.
Zároveň nezabúdajte na to, že aj fyziológia je dôležitá pre budovanie odolnosti voči stresu. Dbajte na dostatok spánku, vhodnú stravu, jasné domáce pravidlá, dostatok pohybu a prirodzeného svetla, rovnováhu v aktivitách a podnetoch (nie priveľa ani primálo) a pod.“
Tipy na zvládanie stresu
Uzemnenie (byť TU a TERAZ)
- zastavte sa, uvedomte si, kde ste, čo vidíte okolo seba, aké vône cítite
- choďte aspoň chvíľu naboso
- umyte si ruky studenou vodou až nad lakte
- objímte sa s blízkou osobou
- poskáčte si (napr. na fitlopte)
- oprite sa silno lakťami o stôl
Predýchanie (dýchajte vedome, pomaly a hlbšie ako zvyčajne)
- hlboký nádych (rátajte do 4)
- zadržte dych (rátajte do 4)
- hlboký výdych (rátajte do 4)
- zadržte dych (rátajte do 4) a postup opakujte
Vizualizácia – Predstavujem si...
- niekto blízky je so mnou
- niekto, komu verím, mi verí, že to zvládnem
- miesto, kde mi je dobre
- situáciu zvládam tak, ako si prajem
A ako v deťoch upevniť sebahodnotu?
Psychologička Jana Vyskočil Račková odporúča oceňovať v deťoch to, čo sa dá. Nie chváliť dieťa ako také, napr. „ty si dobrý“, ale skôr oceňovať konkrétnu aktivitu. To znamená pomenovať jednotlivé čiastkové zručnosti, ktoré dieťa dobre zvláda, napr. „všimla som si, že si upratal... dobre sa ti podarilo vyriešiť toto...“