© Peter Lim

Peter Lím: Chceme pozitívnym spôsobom ovplyvniť DNA našej spoločnosti

Otec 12-ročnej dcéry, ktorá robí jeho život výnimočným. 13 rokov sa aktívne venoval thajskému boxu, ktorý nahradil triatlonom. Šport miluje a podporuje v akejkoľvek forme. Festival je jeho výzvou a srdcovým projektom, živia ho však nehnuteľnosti a development. Generálny riaditeľ festivalu EKOTOPFILM Peter Lím.

Peter Lím: Chceme pozitívnym spôsobom ovplyvniť DNA našej spoločnosti

Víziou a výzvou bolo urobiť najväčšie podujatie svojho druhu na svete. Dnes robíme niečo, čo má dopad na celú spoločnosť, a patríme medzi top sociálnych inovátorov na Slovensku.

Priblížte nám svoj príbeh s festivalom Ekotopfilm...

Festival a ja sme súrodenci – vznikol v roku 1973 a ja som sa vtedy narodil, je teda v mojej DNA. Založil ho môj otec a ja som od plienok pri ňom zavadzal, potom trochu pomáhal a neskôr pomáhal čoraz viac. Vznikol ako filmový festival technických filmov v Trnave. Zameranie na film bolo účelové, pretože v tom čase nebolo možné získavať knihy a časopisy zo Západu, ale filmy sa do súťaže v socialistickej krajine prihlasovať mohli.Hneď prvý rok otcovi poradili, aby prizval ekológov a environmentalistov, aj keď vtedy to nebola ešte reálne aplikovaná veda. Bola to len akademická vedecká disciplína, hoci už vtedy boli aktuálne témy znečisťovania vzhľadom na prudký rozvoj priemyslu, dopravy či atómovej energie a ochrana prírody ťahala za kratší koniec. Týmto počinom vznikol najstarší environmentálny festival na svete.

V roku 1993 sa festival presťahoval do Žiliny, aby bol geograficky dostupnejší pre návštevníkov z celého Slovenska. Zaujímavosťou je, že keď v roku 1998 vznikol prvý komerčný internet provider na Slovensku, boli sme jeden z prvých subjektov, ktorý mal e-mail a web. Z hľadiska úspory nákladov to bol neuveriteľný posun, poslať mail do Ameriky stálo korunu a poslať fax až 50 korún. Pri objeme komunikácie s filmármi a celou produkciou festivalu klesli poštové a telekomunikačné náklady z približne pol milióna korún ročne na asi 5 %.  V určitom bode nám však prestávalo dávať zmysel mať festival v čase prístupnom hlavne odbornej verejnosti, teda doobeda. Kriticky sme prehodnotili, aký máme prínos a dosah, pýtali sme sa, aký chceme priniesť odkaz a čo chceme dosiahnuť v budúcnosti. Keďže som študoval marketing a manažment, dokázal som sa na festival pozrieť racionálne a pragmaticky cez čísla. Začali sme merať návštevnosť, čo je zrkadlom úspechu podujatia. Keď máte plné sály, máte záujem novinárov a následne sponzorov a viete byť úspešní.

 Veľký zlom prišiel v roku 2001, keď sa festival presťahoval do Bratislavy a otvorili sme ho verejnosti. Keďže sály, filmy a technika boli pripravené a zaplatené, využili sme ich na vzdelávanie. Na doobedie sme pripravili Junior festival a filmy sa začali premietať poobede a večer. Od roku 2013 festival štartuje každoročne súťažným festivalom v máji v Bratislave a v Banskej Bystrici, kde predstaví vyše 60 vybraných dokumentárnych filmov. Následne celoročne navštevujeme v rámci festivalovej tour 50 krajských a okresných miest Slovenska s vybranými víťaznými snímkami ocenenými medzinárodnou porotou.

Naozaj veľký skok z jedného mesta na 50, to už je obrovský projekt! 

Víziou a výzvou bolo urobiť najväčšie podujatie svojho druhu na svete. Dnes robíme niečo, čo má dopad na celú spoločnosť, a patríme medzi top sociálnych inovátorov na Slovensku. Rozvíjame región, vzdelávame deti, robíme osvetu pre verejnosť. Zameriavame sa na regionálne problematiky – buď reagujeme na ich témy a prinesieme k nim spíkrov, alebo naopak prídeme s témou a k nej prizveme lokálnych spíkrov. Dnes je to 50 samostatných podujatí, 50 komunikačných kampaní cielených na dané mesto. Ďalej chceme festival posunúť až do 100 miest, pretože to dáva zmysel z hľadiska počtu obyvateľov a detí, ktoré by sme mohli vzdelávať. Takto by sme vedeli mať dosah na 20 % detskej populácie a zhruba 50 % verejnosti a absolútne pozitívnym smerom ovplyvniť podstatu DNA našej spoločnosti.

Povedzte nám niečo viac o Junior festivale.

Garantujem, že je to najväčší vzdelávací environmentálny projekt na svete, ponúka reálnu environmentálnu výchovu. Je rozdelený na 3 bloky programov pre deti od 6 do 20 rokov a snaží sa žiakov vzdelávať a motivovať, aby sa ich správanie uberalo smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Pútavou formou ich motivuje k zodpovednému správaniu a láskavejšiemu vzťahu k životnému prostrediu.

Program pozostáva z úvodu, premietania, ktoré otvára emócie, a workshopu, ktorý robíme v spolupráci s profesionálmi v danej oblasti. V závislosti od témy prizveme ochranárov, lesníkov, spracovateľov odpadu, vodohospodárov atď. Máme za tie roky v databázach tisíce mien a firiem, ktoré vieme osloviť na spoluprácu. Prezentácie musia byť interaktívne, zážitkové a musia niesť pozitívny a aktuálny odkaz. Keďže projekt je prezentovaný v 50 mestách, ročne sa fyzicky dotkneme 60 000 detí. Pri celkovom počte detí na Slovensku tak celkovo približne 10 % detskej populácie prejde týmto vzdelávaním. To nemá žiadna iná krajina na svete.

Pri takomto počte účastníkov je nutná podrobná a precízna logistika a príprava, ktorá však prináša aj nečakané pozitíva, napríklad 3 500 učiteľov v databáze festivalu a spoluprácu s ich odbormi.

A čo večerný program?

Verejnosť má k dispozícii filmový program a k tomu prednášky, workshopy a diskusie na aktuálne témy. Prinášame nielen pomenovanie problematiky, ale pokúšame sa predostrieť aj riešenia. Festival ma naučil, že žiadny problém nie je čiernobiely a také nie je ani jeho riešenie.  

Kto sú vaši spíkri?

Prinášame hlavne lokálnych spíkrov, ale našimi prednášajúcimi boli už aj veľké svetové mená. Polly Higgins, ktorá na pôde OSN presadila, že ekocída je ďalší zločin proti ľudskosti. Dr. Jane Goodall, svetoznáma primátologička a Posol mieru OSN. Monacké knieža Albert II., ktorý zorganizoval a zasponzoroval expedíciu do Severného ľadového oceánu, kde sa dokumentovalo topenie ľadovcov a zmena klímy. Selina Juul, priekopníčka v boji proti plytvaniu jedlom.

Do budúcna by sme chceli priniesť nielen ďalšie známe mená, akým je Bono Vox, ale aj špičkových odborníkov vo svojej oblasti. Napríklad momentálne je silnou témou smart city, ale nikto poriadne nevie, čo to je. Plánujeme priniesť na Slovensko kapacity, ktoré úspešne riadili takéto projekty v zahraničí, aby nám odovzdali svoje skúsenosti.

Ako sme už načrtli, z tém festivalu sa stávajú kľúčové témy bytia. Aké sú vaše ďalšie vízie?

Presne tak – klimatická kríza, inovácie a smart city riešenia, udržateľný spôsob života, plytvanie potravinami, riadenie konzumu a nákupných rozhodnutí. Zo 7,5 miliardy ľudí na Zemi nechce nikto ísť vzad – všetci chcú progres, chcú žiť kvalitnejšie, bohatšie. Cesta, ktorú chceme ukázať, je taká, že vieme použiť naše hlavy a technológie tak, aby bola tá cesta voči životnému prostrediu jednoduchšia, energeticky menej náročná a zaťažujúca, vyplývalo z nej menej odpadu. Sme malá krajina, učme sa zo sveta, ktorý ponúka veľké množstvo riešení jednotlivých miest či každodenných činností.

Kde vie bežný človek spraviť prvú zmenu?

Zoberte si napríklad food waste – plytvanie potravinami. Sme krajina, ktorá patrí k špičke v plytvaní, a pritom existujú jednoduché návody, ako šetriť jedlom. Zmena nášho správania nemusí byť skoková  – to dokážu len supermani. Ľudia majú v hlave názor, že oni sa už ťažko zmenia. Toto pokladám za najväčší omyl, ľudská rasa je predurčená na zmeny. Inteligencia nám umožňuje analyticky vyhodnocovať naše správanie a dosah toho, čo nám toto správanie prináša, a na základe výsledkov sa meniť. Každý chce predsa v práci, láske, voľnom čase či športe dosahovať lepšie výsledky. Tieto zmeny krok za krokom vedú k lepšiemu životu, lepšej spoločnosti, krajine a svetu. 

Spomeňte niečo, čo sa vám mimoriadne podarilo.

Asi najviac ľudí pozná kauzu My sme les. Nesie výbornú myšlienku ochrany prírody, ale na začiatku bola nejasne a vyhrotene komunikovaná, nebrala do úvahy všetky zúčastnené strany. Išlo o to dosiahnuť zachovanie 2 % bez zásahového územia, čo zodpovedá územiu našich národných parkov. Problém je, že záujmové skupiny si tu presadzujú svoje a legislatíva bola ešte donedávna veľmi vágna.

Usporiadali sme konferenciu a vyvolali diskusiu za prítomnosti naozaj všetkých odborníkov, ktorí k tomu mali čo povedať. Prizvali sme zástupcov ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody, ministerstva pôdohospodárstva, garanta európskej komisie na Slovensku, lídrov My sme les, Lesov SR, envirokriminality a TANAP-u ako najväčšieho národného parku. Veľmi kontroverzná téma, veľa politiky a veľa biznisu... Dosiahli sme však to, že sa zorganizoval proces a my sme spravili prvý krok na jeho ceste. Nedávno bol novelizovaný zákon o štátnej ochrane prírody z environmentálneho hľadiska a štátna ochrana prírody dostala reálne právomoci konať.

Z filmového festivalu sme sa tak zmenili na komunikačnú platformu a snažíme sa prepájať štátnu správu, verejnú správu, samosprávy, súkromný sektor a neziskové organizácie.

Robíte aj ďalšie aktivity mimo festivalových workshopov?

Organizujeme rôzne firemné dni prispôsobené presne potrebám daných firiem – od 2-hodinovej prednášky cez workshopy po celodňové teambuildingy, prípadne dobrovoľnícke aktivity. Koncept festivalu a naše skúsenosti chceme šíriť ďalej. Napríklad v Čechách z roka na rok vybudovali podobnú platformu rovno v 40 mestách. Otvárame festival v Poľsku, kde sme mali už dva festivaly. Práca v strednej Európe má aj praktický význam, vieme si vymieňať odborníkov, program, rozdeliť náklady, jednoduchšie osloviť sponzorov.

V neposlednom rade sami chodíme na podobné festivaly vo svete, kde zbierame kontakty a vzdelávame sa na prednáškach a panelových diskusiách. Ako spíkri sa tiež zúčastňujeme na rôznych konferenciách a prezentujeme témy, ktoré súvisia s festivalovými témami a celkovo s tým, čo prináša do našich životov.

Tak vzniklo aj spojenie s OVB?

Minulý rok OVB organizovalo panelové diskusie pre študentov vysokých škôl, kde prednášajúci z rôznych oblastí rozprávali o úspechu, ktorý dosiahli, a ja som bol jedným z prezentujúcich. Malo to celé neskutočnú energiu a pre mňa osobne to bola možnosť spoznať o niečo viac túto generáciu.  V príbehoch nášho úspechu sme našli veľa prienikov s OVB. V tom období ste spúšťali elektronizáciu a biometrické podpisovanie, ktoré prinášajú výrazné energetické a materiálové úspory. OVB sa rozhodlo, že z každej takto podpísanej zmluvy podporí náš festival sumou 10 centov.

Na prvý pohľad dva odlišné svety – viete povedať, čo vás spája s OVB?

Napríklad spomínaný silný trend digitalizácie. Z našej skúsenosti sály napĺňa takmer výlučne digitálny marketing, všetko ostatné je podpora. Akákoľvek iná inzercia neprináša konverziu. Po každom premietaní robíme responzívnu anketu a výsledok platenej tlačenej inzercie je 0. Takisto robíme festivalové noviny a momentálne ich preklápame z tlačenej do digitálnej formy, ktorá poskytuje prepojenie na videá a podcasty a vie tak priniesť čitateľom širšie informácie a zážitok.

Máte popri tom všetkom čas na vlastné aktivity?

Samozrejme, snažím sa športovať šesťkrát do týždňa. Vediem aktívny spôsob života, milujem pohyb, outdoor a cestovanie. Rovnako tak som aj pôžitkár, milujem dobré jedlo, nové chute, pomalé varenie pre priateľov, masáže a relaxáciu a môj maximálny luxus je možnosť poddania sa zaspávaniu, kedykoľvek to práve cítim. :)

späť   Zdieľať na Facebooku    Zdieľať na Twitteri

Táto webová stránka používa cookies

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie dojmu našich návštevníkov. Niektoré z týchto súborov cookie sú z technického hľadiska nevyhnutné na zabezpečenie určitých funkcií webovej stránky. Pokračovaním v navigácii na tejto webovej stránke súhlasíte s naším používaním súborov cookie. viac

Cookies boli deaktivované, všetky už vytvorené cookies boli odstránené.