Slovákom pandémia pomohla viac ušetriť, avšak zhoršila ich investičné návyky

|

Do bánk ukladáme viac peňazí, investujeme menej

Kým v roku 2020 slovenským domácnostiam pribudli na bankové účty vyše 3 miliardy eur, do podielových fondov smerovalo iba 491 miliónov eur. To znamená, že na bankových účtoch s výnosom blízkym nule si Slováci odložili 6x viac úspor, ako vložili do podielových fondov, ktoré spravujú správcovské spoločnosti združené v ASS. Rok predtým bol pritom tento pomer výrazne priaznivejší: vklady v bankách presiahli čisté predaje podielových fondov 4,6-násobne. „Čísla jasne ukazujú, že Slováci sa v čase krízy opäť silnejšie vrátili ku konzervatívnej investičnej stratégii. Tou je na Slovensku tradične odkladanie úspor na bankové účty. A to napriek tomu, že výnosy v bankách sú blízko nuly a úspory strácajú kvôli inflácii hodnotu, kým pri podielových fondoch nie je problém získať dlhodobo čistý výnos 5-7 percent,“ hodnotí situáciu Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Aj keď sa podľa vyjadrení správcov Slováci v aktuálnej kríze správali pri investovaní rozumne a na rozdiel od finančnej krízy pred desaťročím veľmi nepredávali v panike svoje podiely, investície do podielových fondov v roku 2020 klesli. Kým v roku 2019 dosiahli čisté predaje 533 miliónov eur, v minulom roku klesli o 8 percent na 491 miliónov eur. Zvrátil sa tak dlhodobý trend s každoročne rastúcim objemom úspor, ktoré plynuli do podielových fondov.„Štatistika ukazuje, že Slováci sa pri razantnom poklese v marci 2020 čiastočne zľakli a predsa len vypredávali svoje podiely. A aj keď zvyšok roka investíciám vyslovene prial, nové investície už prvotnú marcovú paniku nedokázali skorigovať,“ dodáva M. Búlik.
 

V roku 2021 by mohlo do fondov pritiecť rekordné množstvo peňazí

V 1. štvrťroku 2021 sa nepomer medzi prílevom úspor do podielových fondov a na bankové účty zmenil v porovnaní s pandemickým rokom 2020 len mierne. Kým Slováci podľa najnovšej štatistiky NBS od úvodu roka do konca marca vložili na bankové účty vyše 1,2 miliardy nových úspor, do podielových fondov pritieklo len 237 miliónov eur. To znamená, že na bankových účtoch si Slováci odložili 5x viac úspor, ako vložili do podielových fondov. Dá sa povedať, že miera tvorby úspor je historicky rekordná. Ak by vklady teoreticky pokračovali týmto tempom, Slováci by si na bankové účty odložili za jediný rok takmer 5 miliárd eur. Aj keď takýto výsledok neočakávam, také množstvo peňazí na bankových účtoch je varovný signál, že Slováci nevedia zaobchádzať so svojimi úsporami,“ hovorí Marián Búlik.

Zároveň sa v úvode tohto roka nepotvrdzuje, že by Slováci prestali dôverovať podielovým fondom, ako by to mohli naznačovať nižšie predaje v roku 2020. Práve naopak, ak by sa udržalo tempo čistých predajov z úvodu roka, tak do podielových fondov by smerovalo rekordných 950 miliónov eur.

Pri úsporách z extrému do extrému

Slabá finančná gramotnosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo Slováci držia väčšinu úspor na bankových účtoch. „Ľudia napríklad nerozumejú efektu inflácie a tomu, že ich úspory na bankovom účte pri nulovom úroku strácajú hodnotu. Paradoxne z prieskumov finančnej gramotnosti pre OVB dlhodobo vyplýva, že 9 z 10 Slovákov sa pokladá za finančne gramotných, aj keď realita je presne opačná. Pri poslednom prieskum sme zaregistrovali čiastočné zreálnenie sebavedomia, keď už iba 7 z 10 oslovených o sebe tvrdilo, že sa vo financiách vyznajú. Naposledy Index finančnej gramotnosti, nameraný s agentúrou 2muse na jeseň 2020, ukázal skóre 62 bodov zo 100. Je to stále slabý výsledok, aj keď sa pomaly zlepšuje,“ hovorí Marián Búlik.

 

Aké sú najväčšie chyby Slovákov pri investovaní?

Chyba č.1: Neinvestovanie

Vôbec najväčšou chybou je nechať úspory ležať na bankovom účte. Dnes v bankách leží vyše 40 miliárd eur. Počas pandémie úspory na bežných účtoch s nulovým úročením narástli o 8,3 %. Touto chybou Slováci prichádzajú ročne o stovky miliónov potenciálnych výnosov.

Chyba č.2: Keď investícia, tak s veľkými očami

Prieskum agentúry 2muse pre OVB Allfinanz Slovensko z novembra 2020 na vzorke 500 ľudí ukázal, že záujem o investovanie na Slovensku rastie. Podľa štatistiky počet investorov za posledný rok vzrástol až o polovicu. Horšou správou však je, že ľudia sa do investovania púšťajú „s veľkými očami“. Mnohí robia chybu v tom, že sa chcú krátkodobo zviezť na rastovom trende a zarobiť rýchlo čo najviac. To je najmä na začiatok veľmi riziková cesta, kde hrozia veľké straty. Oveľa lepší spôsob je nechať si finančným sprostredkovateľom navrhnúť investičné portfólio. A potom pravidelne, dlhodobo investovať a využiť tak silu zloženého úročenia.

Chyba č.3: Počkám, kým to riadne klesne a až potom začnem investovať

Najmä začínajúci investori riešia, či je správny okamih na vstup na trh a či si nemajú počkať na najväčší pokles. S týmto prístupom však začiatok investovania stále odkladajú a prichádzajú o mesiace a roky. Nemá zmysel čakať, nikto totiž nemá „vešteckú guľu“, aby presne vedel, v akej fáze rastu sa trh nachádza a či zajtra nepríde pokles. Ideálne je začať investovať okamžite, akonáhle na to máte peniaze.

Chyba č.4: Všetko na jednu kartu

80 % Slovákov má väčšinu svojho finančného majetku investovaného v bývaní. Najmä za posledné desaťročie sme si zvykli, že predovšetkým byty neustále rastú na cene a mnohí majú pocit, že to je bezriziková investícia. Nie je to tak. Rizík je hneď niekoľko. Kto si dnes kúpi drahý byt, nedosahuje výnos z nájmu ani 4 percentá. Ten môže klesnúť aj na nulu, ak bude byt niektoré mesiace prázdny, čo sa mnohým majiteľom v minulom roku stalo. Platby pre správcovské spoločnosti totiž treba platiť a ich výška rastie bez ohľadu na to, či je byt obsadený. Rizikom je aj nevhodná výstavba v blízkosti bytu, vek stavby a systémové poruchy, ktoré budú musieť platiť majitelia bytov, ale aj výstavba nájomných bytov, na ktorú sa chystá štát aj samosprávy. Mať časť svojho majetku investovanú do jedného investičného bytu je v poriadku, avšak je rizikové všetko staviť iba na byt ako jedinú investíciu.

Chyba č.5: Na investovanie som už starý

Toto našťastie neplatí. Aj 7 či 10 rokov je investičný horizont dostatočne dlhý na to, aby pravidelné investície na tomto období slušne zarobili. Navyše, dôchodkom sa investovanie vôbec nemusí skončiť. Časť portfólia sa môže po 60tke postupne presúvať do konzervatívnych úložiek, teda dlhopisových fondov či hotovosti. Avšak zvyšok môže stále pracovať v akciových fondoch. Podľa štatistiky totiž priemerný Slovák strávi na dôchodku takmer 20 rokov.

Chyba č.6: Špekulatívne obchodovanie namiesto investovania

Hlavným zmyslom dlhodobého investovania je ochrana vlastných úspor pred infláciou – čiže aby nestrácali na hodnote – a k tomu získanie primeraného výnosu pri čo najnižšom riziku. Kupovanie kryptomien nie je investovanie, ale špekulatívne obchodovanie. Riziko prepadu hodnoty alebo dokonca krachu celej kryptomeny je veľmi vysoké, väčšina tých, ktorí si kryptomeny kupujú, utrpí stratu. Pri kryptomene človek nesie všetky riziká a ak aj dosiahne zisk, až 39 % z neho mu zoberie štát na dani a zdravotnom odvode. Na porovnanie, výnos z podielového fondu sa zdaňuje 19 %. A ak investujete do indexových ETF fondov a držíte ich aspoň jeden rok, neplatíte z dosiahnutého zisku žiadnu daň rovnako, ako po predaji investičného bytu, ktorý držíte aspoň 5 rokov.

 

* Priemerné trojročné zhodnotenie k 23. aprílu 2021 (vážené anualizované hodnoty), zdroj: ass.sk

Táto webová stránka používa cookies

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie dojmu našich návštevníkov. Niektoré z týchto súborov cookie sú z technického hľadiska nevyhnutné na zabezpečenie určitých funkcií webovej stránky. Pokračovaním v navigácii na tejto webovej stránke súhlasíte s naším používaním súborov cookie. Okrem toho používame niektoré súbory cookie, ktoré slúžia na získanie informácií o správaní používateľov na tejto webovej stránke a na základe týchto informácií neustále zlepšujú našu webovú stránku. viac